zamyslenia hemisfér

Zjednotenie dobrých želaní medzi ľuďmi môže nastať hocikedy v roku, ale najväčšie predpoklady na to, aby sa ich mnoho splnilo je práve cez vianočné sviatky. Všetci, či sme malí alebo už trochu väčší chápeme podstatu Vianoc inak. Každý národ má iné zvyklosti. V dôsledku premiešavaniu kultúr a globalizmu sme už svedkami všelijakých kombinácií, vyberania toho najlepšieho z tradícií, hľadanie ako ďalej pokračovať v šíreniu podstaty – dávať Dobro ďalej. Preto je vlastne jedno, či nás učili, že darčeky nosí Ježiško, Santa alebo Mikuláš. Nezáleží akým rozprávkam, bájkam, legendám, či historickým osobnostiam prikladáme význam, čomu veríme. Všetko sú to len prevleky, ktoré sa nám postupne odkrývajú a nakoniec prídeme k poznaniu, že za týmito „maskami“ sa skrýva bijúce Srdce nejakého človeka, ktoré nás ľúbi a praje si našu radosť. Vianoce sa stali akousi zámienkou, kedy sme si zvykli, že po celej Zemi sa ľudia „zbláznia“ do obdarovávania sa. Nenechajme si pokaziť tento zázračný čas a naše vnímanie Vianoc zúžiť na bezmyšlienkovité nakupovanie, dokonca zadlžovanie sa, len aby boli darčeky pod stromčekom čo najhonosnejšie. Santa nesmie len lákať ľudí do nákupných centier, aby tam míňali čo najviac peňazí. Ježiška nesmú deti ani my dospelí vnímať len ako pozlátené dieťatko, vďaka ktorému máme pod stromčekom veľa balíčkov. Nesmieme sa ani chytiť čarovnej palice Mrázika, ktorá nás môže premeniť na kus ľadu. Peniaze a túžba mať stále viac nás totiž na bezduchých robotov naozaj premieňajú. Postupne nám Srdce kamenie a teplo sa z neho vytráca. Je to symbolické, že i Slnko sa na oblohe v tejto dobe až do slnovratu ukazuje stále kratšie, niekomu sa takto stráca svetlo z duše. Ten Slnovrat do duše môžu priniesť i Vianoce, môžu znovu rozsvietiť svetlo , zaiskrí sa v našich očiach a znovu sa môže rozhorieť plamienok v zhasínajúcom Srdci. Postupom času ale zisťujeme, že tie iskry nezapaľujú svetielka podľa toho, aký veľký je vianočný stromček, ani nezáleží od množstva a veľkostí darčekov pod ním. Naše iskry v očiach vedia zapáliť len iskry v očiach ľudí, čo pri stromčeku s nami stoja a teplo ich Sŕdc nás skutočne vie i zahriať. Netreba preto panikáriť, že nám nie je dovolené ísť do niektorých obchodov, že nás pásky delia od niečoho hmotného, to pozitívne čaro Vianoc sa opáskovať nedá, neskrýva sa pred nami v obchodných domoch. Berme to ako skúšku, pokúšanie „diabla“ na púšti, tá púšť je vyprahnutá a vysilená štvanica zvaná Svet. Kúzlo Vianoc sa deje, keď sa zíde rodina, keď nik nie je sám a pre každého sa našiel aspoň jeden človek, ktorému robí Radosť, urobiť radosť nám.