Zem je živelná planéta. Súboj živelných síl vôd, zeme, vzduchu a ohňa ju neustále pretvára. Voda hasí, vzduch rozdúchava oheň. To isté sa deje aj v nás, v ľuďoch. Niečo „ohne“ v nás vie hasiť a niečo naopak rozdúchať, priliatím oleja, či benzínu dokonca vieme poriadne vzbĺknuť.
Ľudstvo sa až príliš veľa venovalo vo svojich dejinách rozdúchavaniu a zdokonaľovaniu techník bojov a prilievania oleja, cez meče, luky, pušky, guľomety až po atómové zbrane.
Strašenie vojnami je ale hlavne o hľadaní pešiakov, žiadna vojna bez nich nemôže byť. Čarovný kufrík by možno na nejakej strane zemegule mohol nejaké boje vyhrať, ale cena by bola príliš vysoká.
Pre mier vo svete je preto dôležité, aby pešiakov, ktorí sa postavia na stranu vojnového riešenia konfliktov, bolo stále menej. Musia prestať boje na fyzickej, ale aj mentálnej rovine. Nesmieme kŕmiť nepokoje ani svojimi myšlienkami.
Sama som vyrastala a aj bývam na etnicky zmiešanom území na južnom Slovensku. Žijeme si tu vedľa seba Slováci, Maďari i Rómovia. Som rada, že nechodíme na tankoch na Budapešť, že sme prišli na to, že žiadne autonómne územia nepotrebujeme k životu, vieme v pokoji všetko vyriešiť. Vstupom do EÚ sme verili ideálom, že hranice sa akoby zotrú a nebude dôležité, kto má akých „zemepánov“.
Na Ukrajine je to určite podobné, väčšina ľudí si praje žiť pokojne. Ťažko nájdete hocikde vo svete nejakú matku, ktorá by s radosťou poslala svoje dieťa ako pešiaka riešiť akýkoľvek vojnový konflikt, ktorý si vymysleli často len tí, čo hýbu s nami ako s bábkami.
Ja ako mama a aj učiteľka v škole som sa snažila deti viesť k pokojným riešeniam konfliktov a empatii. Vrátiť empatiu do medziľudských vzťahov je dôležitejšie ako naučiť deti ťažké vzorce z matematiky alebo napísať diktát bez jedinej chyby. Deti sa musia naučiť ako dosádzať tvrdé, či mäkké slová a činy do vzorcov správania. Učia sa to vždy predovšetkým zrkadlením, opakovaním správnych vzorcov chovania. Potrebujú sa naučiť, že všetko sa dá opraviť a chyba nám niekedy pomôže nájsť elegantnejšie riešenie problému. Treba im ukázať, že k správnemu výsledku sa dá dostať rôznym postupom riešenia a výsledok nie je vždy konštantný, pre každého z nás ten správny výsledok môže vyzerať inak. Dôležité je, aby sme všetci spolu pri riešení spoločnej sústavy rovníc nedospeli k tomu, že riešenie neexistuje. Ak aj riešenie nebude len jedno jediné, môže ich byť kľudne i nekonečne veľa, pretože svet sa skladá z nekonečne veľa veličín a neznámych, nekonečne veľa jedinečných osôb. Tú jedinečnosť musíme v sebe len objaviť a za neznáme veličiny treba dosádzať reálne dobré skutky, niekedy dokonca stačia len pozitívne myšlienky, ktoré inšpirujú ďalších.
Vlejme nádej ľudstvu, že snahy na vyriešenie konfliktov mierovou cestou nie sú márne. Na Slovensku je veľa zrúcaním, bolo tu veľa konfliktov, kedy sa stalo, že neostal kameň na kameni, často sa z krásnych zákutí stávali rozvaliny. Akákoľvek časť Zeme si nezaslúži deštrukčné správanie.
Nezáleží na tom, akým jazykom hovoríme,
svoje životné príbehy si aj tak často nemo žijeme.
Nezáleží na tom, akú vieru vyznávame,
či na kostoloch kríž, hviezdu či mesiac máme,
aj keď do žiadneho kostola nevchádzame.
Dobrými myšlienkami svoje Svety pospájajme.
tak už vojská našich osloboditeľov dorazia... ...
Čo je príčinou sporov a hádok medzi vami? Nie... ...
Celá debata | RSS tejto debaty